Rákóczi - Rákoci?

Stačí sa pozrieť do kníh z rôznych časových období a zistíme, že meno Františka II. Rákócziho sa v rôznom čase uvádzalo stále inak. Aj súčasné literárne práce sa často krát vyznačujú nesprávnym písaním mena. Nie je to len vec názoru, ale ide o jasne formulované pravidlá s legislatívnym zázemím.

Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré do súčasnej podoby zostavil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, sa v kapitolách o písaní slov cudzieho pôvodu špeciálne venujú historickým osobným menám z uhorského obdobia slovenských dejín. Tu sa doslovne uvádza: „Mená osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín (do roku 1918), písané dosiaľ nejednotne (zložkovým alebo maďarským pravopisom), sa píšu podľa zásad slovenského pravopisu; odstraňujú sa aj zdvojené a ďalšie nefunkčné písmená, najmä h, a kvantita v nich podlieha rytmickému zákonu. Napríklad: Pázmány sa píše Pázmaň, Rákóczi/Rákóczy sa píše Rákoci, Forgách/Forgács sa píše Forgáč, Zichy sa píše Ziči, Bercsényi sa píše Berčéni...“

Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka uvádzajú ešte ďalšie zásady, ktorými sa je potrebné pri písaní uhorských mien riadiť. Zvláštnu pozornosť tejto problematike však venuje najmä šesťzväzkový Slovenský biografický slovník. Tento ponúka konkrétnu ukážku takmer všetkých známejších mien slovenských dejín v čase Uhorska. Na jeho vytvorenie vznikla komisia so zástupcov Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, literárnych a právnych historikov, jazykovedcov, archivárov a bibliografov. Aj tu sa uvádza správne písanie mena Rákoci.

Spomínané publikácie sú smerodajné najmä vďaka zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Ide o zákon 270/1995, Z.z., v novelizáciách 260/1997, Z.z., 5/1999, Z.z. a 184/1999, Z.z.

Nesprávnym písaním mena Rákoci sa teda môže porušiť zákon, a to najmä podľa: § 3, odsek 4

Verejnoprávne orgány a nimi zriadené organizácie sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku.

§ 5, odsek 6

Príležitostné tlače určené pre verejnosť, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku. V prípade potreby môžu obsahovať inojazyčné preklady.

§ 8, odsek 6

Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v obchodoch, na športoviskách, v pohostinstvách, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, v autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozňoch a v prostriedkoch hromadnej dopravy sa musia uvádzať v štátnom jazyku. Môžu byť preložené do iných jazykov, ale inojazyčné texty nasledujú až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku. Písanie mena Františka II. Rákociho malo v minulosti nejednotnú formu. Napríklad priamo na známom portréte z roku 1703, kde bol namaľovaný počas svojho pobytu v Podolínci, je jeho meno napísané Rakoczy. Stará maďarská kniha Rákóczi album ho uvádza pod menom Rákóczi. Na pamätných predmetoch z pohrebu v Košiciach v roku 1906 je uvedené meno Rákóczy. Slovenská podoba mena Rákoci vznikla ako hlásenie sa Slovákov k uhorským dejinám, prijatie niekdajších uhorských politikov za svojich a prispôsobenie ich mien slovenskému pravopisu. Je tiež známe, že v čase Uhorska boli mnohé inojazyčné mená prevádzané do podoby maďarského pravopisu. Svedčí o tom napríklad rozsiahly výskum historika Branislava Varsika, uverejnený v trojzväzkovom diele Osídlenie Košickej kotliny. Uhorsko bol pritom mnohonárodnostný štát. Nakoniec, aj rodokmeň Františka II. Rákociho siaha po otcovskej línii do Čiech a jeho matka – Helena Zrínska, bola Chorvátka.

Komisia pripravujúca oslavy stého výročia uloženia telesných pozostatkov Františka II. Rákociho v Košiciach sa uzniesla, že aj vzhľadom na medzinárodný rozmer akcie bude používať v logu akcie latinizované meno slávneho kuruckého vodcu, vo všetkých písomnostiach v slovenčine sa však bude riadiť pravidlami slovenského pravopisu, čo jej vyplýva zo zákona.

Dňa 10.3.2006 sa na zasadnutí prípravného výboru akcie „Rákóczi v Košiciach 1906 - 2006“ zúčastnil generálny riaditeľ sekcie menšinových kultúr Ministerstva kultúry SR Róbert Dohányos. Podľa jeho názoru je súčasný stav zákona 270/1995, Z.z., v novelizáciách 260/1997, Z.z., 5/1999, Z.z. a 184/1999, Z.z. v rozpore s ústavnými právami, na základe ktorých má každá osobnosť právo uvádzať svoje meno v súlade so zápisom v rodnom liste. Z tohto dôvodu žiada, aby bol František II. Rákoci uvádzaný ako Rákóczi, pričom prisľúbil toto doporučenie dodať aj v písomnej forme.

Z tohto dôvodu je na webovej stránke venovanej týmto oslavám a aj na všetkých propagačných materiáloch uvádzané meno v pôvodnej forme Rákóczi.

Slavomír Szabó